V Rujnovej Samote Pocichu Dumá Lovecký Zámek Zvlčilého Grófa -

V závetrí sosnových hájov spočíva lovecký zámek

Hmly jesene obkružujú jeho vikiere a veže

V osamení salónku mlčanlivo sedzí gróf

Emblém zavrhnutého rodu na gobelíne

Žltkasté svetlo svíček odhaluje steny s parožím, kým rujen roztahuje stríberný

závoj rána ponad šípkové kere a vresoviská

S jutreným krákaním vracá sa z lovu surovec-nestvora

Zvlčilá podoba opadá s mesácem

Po nekeré noci zasýci ho dzivá zver

Neradno však chodzit v blízkost panstva prostému sedlákovi, či ružolícej panne,

čo pred svitaním chce zelín natrhat

V takých drápy obludy chlpatej sa zatnú a ku sosnovej klenbe vznese sa škrekot,

pretínajúc včasnú písen tetrova

Al riparo delle pinete si trova un casino di caccia

La nebbia autunnale circonda i suoi vicari e le sue torri

Il conte è seduto in silenzio nella solitudine del salotto

Emblema della famiglia rifiutata sull'arazzo

La luce giallastra delle candele svela le pareti con le corna, mentre il giunco ​​tende l'argento

il velo soffia su rosa canina e brughiera

Ritorna dalla caccia con il mostro crudo con un falco ruggente

La forma ondulata cade con la luna

Dopo qualche notte, una bestia selvaggia gli sibila

Tuttavia, è difficile camminare vicino al maniero per un semplice contadino o una vergine rosea,

cosa vuole strappare le verdure prima dell'alba

In tali artigli sarà stretto un mostro peloso e un crepitio salirà alla volta del pino,

intersecano il canto precoce del gallo cedrone